Choď na obsah Choď na menu
 


Modrá noc

21. 1. 2016

Ľudia sa zabávajú pod holým nebom, tancujú na príjemnú hudbu, smejú sa, rozprávajú a atmosféra je neopísateľne krásna. Dnes v noci obloha odkrýva aj tie najvzdialenejšie hviezdy, ktoré s napätím sledujú dianie dnešnej noci. Mesiac svieti v plnej kráse tak silno, že sa oblaky boja čo i len priblížiť a zatieniť jeho dokonalosť. Spln dych berúc osvecuje tmavú noc.

Vybrala som sa trochu ďalej od spoločnosti, jednoducho som potrebovala byť chvíľu sama a usporiadať si v hlave myšlienky. Ktoré sa mi ale pri pohľade na neho rozvíria ešte viac, než pred tým. Sedí na tráve pri kríku a pozoruje nočnú oblohu.

Je obyčajná letná noc, takže je dostatočné teplo na to, aby mal košeľu rozopnutú. Má na to plné právo. Lenže mojej hlave celkom neprospieva vidieť jeho primerane opálené, vypracované a hlavne polonahé telo. Svetlé vlasy mu padajú do očí, ale nevšíma si ich. Saje energiu z hviezd, ktoré vyzerajú, že svietia len pre neho. Nikomu nevenujú toľko času a žiarenia, ako jemu. Mesiac ho prikryje modrastým svetlom, takže vyzerá, ako v sne. Akoby tu ani nebol, akoby som si ho len predstavovala. Lenže je tu. Počujem ho dýchať a sála z neho teplo, aké z predstáv nie.

Odlepí svoje modré lesklé oči od oblohy a s prívetivým úsmevom sa zahľadí na mňa. Sme spolu už nejaký čas, ale aj tak sa doňho zas a znova zaľúbim pri takomto pohľade. Usmejem sa tiež a priblížim sa k nemu. Sadnem si oproti nemu na kolená, ešte vždy hľadiac do jeho morských očí. Stále sa snažím nemať hriešne myšlienky, ale každým centimetrom bližšie, sa to stáva viac nemožným. Posledný pohľad do jeho očí, potom už tie svoje zatváram a čakám, čo príde. Snažím sa zapamätať si každučký pocit z tejto nekonečnej chvíle.

Nakloní sa ku mne skôr ako ja, a s ešte vždy zatvorenými očami cítim jeho pery na mojich. Zaleje ma horúčava, tak, ako už mnohokrát, ale teraz ešte silnejšia. Bozk mu opätujem a pomaly strácam kontrolu sama nad sebou. Sadnem si obkročmo na jeho kolená, ďalej ho bozkávam a rukami putujem po jeho rýchlo dvíhajúcom sa hrudníku.

Najprv je všetko jemné a nežné, láskavé, no neskôr sa naše bozky prerývajú s nenásytnými a hladnými. Perami drvím tie jeho a neviem sa odlepiť. Keď už ma pľúca začínajú páliť, pomaly sa odtiahnem a nadýchnem sa dlho dožadovaného vzduchu. Moje ruky počínajúc na jeho hrudi a oči ponorené v tých jeho si užívam túto romantickú chvíľu. Kiežby nikdy neskončila.

„Takto všetkým na očiach?“ povedal po chvíli ticha svojim chrapľavým, tichým, zvodným a od bozkávania udychčaným hlasom. Zasmiala som sa a oči neodlepovala od tých jeho. Postrapatila som mu blonďavé vlasy.

„Neboj, tie hviezdy nič neprezradia a tamtí si ani nevšimli, že nie sme s nimi,“ vlepila som mu krátky bozk. On sa ku mne však znova pritisol a nedokázal sa nabažiť mojich úst.

Zvyšok večera mi splýva v spomienkach a zlieva všetky udalosti dokopy. Nedokážem normálne myslieť, ani uvažovať, ale jedno viem: Nado všetko ho milujem.

-L

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.